Myslím, že nie som prvá a ani posledná ktorej sa niečo takéto môže stať. Neprajem nikomu zle a preto chcem človeka vystríhať, aby si na seba dával väčší pozor.
Pán v strednom veku, ktorý má odžité toľko ako niektorý starec. V živote nepocítil čo je to ozajstná spravodlivosť. Rodičia ho ubíjali, tak isto ako aj súrodenci, vedeli o ňom len vtedy, keď im bolo treba niečo pomôcť, lebo len on zo všetkých deti bol ten čo všetko vedel opraviť a každému pomôcť bez toho aby zato niečo pýtal. Nikto mu nechcel uznať a dať mu za pravdu, že už nevládze.Okrem jeho manželky, ktorá ho nadovšetko miluje. Jediným ozajstným bohatstvom pre neho je to, že má sedem detí a skvelú manželku. Každé tri týždne chodí pracovať do zahraničia, nikomu sa nesťažuje, pretože musí zaobstarať svojej rodine prežitie. Nikto ho nezastaví na ulici, aby mu pomohol, veď to je jasné, každý sa stará o seba. Aj napriek tomu, že ho neustále pobolieva žalúdok tak si s tým nerobí starosti. Veď nikdy nemal problém s chorobami, životosprávou alebo podobne. Už asi po mesiaci mu tá bolesť nedá pokoj a tak sa vyberie ku gastrológovi. Ten mu urobí vyšetrenie, zdá sa že nič vážne. Nasadí mu nejaké lieky. Bolesť stále neprestáva po ďalšom časovom intervale sa opäť k nemu vyberie, aby mu dal nejaké lepšie lieky, alebo aby stanovil diagnózu. Lekár už zmení svoje tvrdenie, sú to vredy. Dalo sa čakať, veď stále sa len trápi, či bude mať pre rodinu peniaze, jeho život je o ponáhľaní sa.
Tak teda dobre, pomyslí si, veď na vredy ešte nikto nezomrel. Dáva nádeje svojmu zdraviu, poctivo berie lieky, ktoré má. Bolesť stále neutícha a opätovne sa vracia ku lekárovi. Odrazu to je už helikobakter. Lekár je ten ktorý by ho mal ubezpečiť, že je všetko v poriadku, stanoviť liečbu aby sa vyliečil. Rodina si všimne že ich syn trocha schudol, pobledol ale aj tak si pomyslí. Veď jemu sa nič nemôže stať. Asi má len slabšiu chvíľku. Lenže bolesť mu aj tak nedovolí spať. Neustále ho budí, ma problémy s trávením, nafúknuté brucho... Už necíti ani silu v sebe samom, stráca sa. Rozhodne sa zmeniť lekára.
Prichádza k lekárke. Tá mu urobí vyšetrenie celého tela. Zrazu, keď má v rukách výsledky, zarazí a zhrozí sa. Rakovina! Metastázy!
On sám ako silný človek, ktorého čaká ešte minimálne štyridsať rokov života sa začne báť. Nikdy sa ničoho nebál. Odchádza do tej najlepšej nemocnice, lúči sa s rodinou ale s úsmevom. Veď nejde na mesiac. Hľadá chybu v lekárovi , ktorý ho „liečil ” lenže jeho zdravotná karta sa záhadne stratila. Až v nemocnici mu zostavili novú. Rodina by sa chcela brániť, prečo chorobu objavili až teraz. Veď keď má metastázy, musela choroba pretrvávať dlhšie. Ale nemá žiadne dôkazy...
Jeho deti sa taktiež začínajú báť. Manželka ide s ním. Berie na plecia všetky sily a osud, verí v silu Boha, ten ju ešte nikdy nesklamal. Podstúpi dve vážne operácie, kedy mu vyberajú z tela obrovský nádor. Lekári vravia, že ak prežije týždeň, tak si môžu gratulovať a všetko bude v poriadku. Po týždni a pol náhle umiera. Nikto tomu nechce uveriť. Strápená manželka sa vracia k svojim deťom, nechce sa pýtať prečo, proste jej život dáva takýto úder a musí ho prijať. Nemôže sa zblázniť, veď s kým by ostali ich deti?! Ani ja tomuto nemôžem uveriť. Dodnes. Veď som prišla o človeka, ktorý ma stvoril...