Popri tom si umyjem zuby, jemne sa nalíčim. Rýchlosťou stíhačky mám na sebe vetrovku, tašku, hodím mince do vrecka a už som v obchode. Detská výživa musí byť . Ani si neuvedomujem po ceste si pospevujem. Som pred školou, bežný deň, keď zrazu otvorím zbadám mladších žiakov pobehujúc s pripnutými narcismi na tričku. Nejakú pozornosť tomu obzvlášť nevenujem keď mi s úsmevom na tvári spolužiak oznámi: „všetko najlepšie, dnes máme sviatok!” Vybuchnem od smiechu, ironicky mu len prikyvujem, aby mi nenapršalo do nosa, ako si zvykneme zo srandy vravieť. Veď sme nejaké narcisy. Heh. Prvá veta ktorú som dnes počula ma dokonale povzbudí. Vyzerá to byť určite na krásny deň. Veru je. Až večer zisťujem, že dnes je piatok trinásteho a mne priniesol viac šťastia ako nešťastia. Pozor deň nekončí, ale aj tak bude skvelý. Veď je piatok a tento deň milujem no trinástku si nevšímam.
Náš deň
Zvoní mi budík. O 6:25. Zas zbehla noc tak rýchlo a aj napriek tomu, že mám ráno nultú hodinu o siedmej, pretáčam si ho na 6:40. Veď to je len telesná povzdychnem si, otočím sa na druhú stranu, ani nestihnem zaregistrovať a zvoní zas. Lenivo vstanem, pousmejem sa, veď svitá slnko . Rysuje sa pekný deň. Rýchlo na seba naťahujem rifle hodím nejaké tričko. Ružové – ako ináč moja farba. Barbie farba. Ku blond vlasom ako stvorená.